Váš košík je prázdny
"Človek je viac ako len telo a tiež je viac, než len duša; je celou ľudskou bytosťou... Tí, ktorí chápu svoje "ja" nielen ako telesné, ale tiež duševné bytie, vedia, že neexistuje polovičné zdravie, teda zdravie jednej polovice ich celej bytosti... ich pocit zdravia zahŕňa telo aj dušu a cítia sa dobre a zdravo jedine v slobodnom a uvoľnenom naladení ako navonok, tak i vo vnútri." Johann Christian August Heinroth
Tento krátky odstavec je z knihy
Kitchen Table Wisdom od Dr. Rachel Naomi Remen a výborne vystihuje podstatu našej práce:
"Myslím si, že úplne základný a najintenzívnejší spôsob spojenia s inou osobou je počúvať. Proste počúvať. Asi najdôležitejšia vec, ktorú si môžeme navzájom venovať je pozornosť. A najmä ak je tá pozornosť od srdca. Keď ľudia rozprávajú, netreba robiť nič, len ich prijímať. Nechajte ich vstúpiť. Počúvajte, čo hovoria. Majte záujem. Často je záujem dôležitejší než to, či chápete to, čo hovoria. Väčšina z nás si neváži seba alebo svoju lásku natoľko, aby svojmu záujmu, ktorý venujú, prikladali tento náležitý význam. Trvalo mi dlho, než som uverila a bola naozaj schopná precítiť silu slov „Je mi to veľmi ľúto“ v situáciách, keď som videla niekoho v bolestiach.
Jedna z mojich pacientiek mi rozprávala, že keď sa snažila vyrozprávať svoj príbeh, ľudia ju často prerušili s tým, že aj im sa kedysi v minulosti stalo niečo podobné. Pomaly sa v rozhovore jej bolesť menila na príbeh o nich. Napokon sa prestala s väčšinou ľudí rozprávať. Cítila sa v rozhovoroch príliš osamelá. Prostredníctvom počúvania sa prepájame. Keď niekoho prerušíme pri rozprávaní preto, aby sme mu dali najavo, že rozumieme, presúvame pozornosť na seba. Keď počúvame, vedia, že máme záujem. Mnoho ľudí s rakovinou hovorí o úľave, ktorú prežívajú, keď ich niekto len počúva.
Dokonca som sa naučila na plač reagovať počúvaním. Kedysi by som vytiahla vreckovku a podala ju plačúcemu. Neskôr som si uvedomila, že podať niekomu vreckovku môže pre niekoho byť signálom, aby prestali plakať, gestom, ktoré má vytiahnuť človeka z jeho prežívania smútku a žiaľu. Teraz jednoducho počúvam. Keď vyplakali všetko, čo potrebovali vyplakať, nájdu ma tam s nimi.
Túto jednoduchú vec som sa neučila ľahko. Určite môžem povedať, že to šlo proti všetkému, čo ma kedy od detstva učili. Myslela som si, že ľudia počúvajú len preto, že sú príliš nesmelí prehovoriť alebo nevedia, čo povedať. Láskyplné ticho má omnoho viac liečivej sily a esencie spojenia, než tie najlepšie mienené slová."